Ahoj volám sa Grétka. Pekné meno mi teda vybrali. Maminka už napísala o mne skoro všetko, ale aj ja vám chcem porozprávať ako to všetko je...
V maminom brušku bolo najskôr fajn. Teplučko a mäkko. Pomaly som si tam plávala, sem tam zo srandy mamu poriadne pokopala. Ale potom sa mi zdalo, že svet tam vonku je lepší a zábavnejší ako tu... Tak som si našla spôsob ako dosiahnuť, aby ma vybrali. Potvorka som už od prvého dňa :). Nakoniec som zistila, že vonku to až taká sranda nie je . Doktorky tvrdili, že som tam ešte mala zostať a strkali do mňa všelijaké hadičky a ihly. Teda poviem Vám ľudia, to sa mi vôbec nepáčilo ,ale čo už, cesta nazad nebola. Strčili ma do takej sklenenej krabičky a tam bolo dobre skoro ako v mame, teplo, sem tam prišla sestrička zasa ma pichnúť alebo len obrátiť ale najčastejšie chodila mama.. Kým som si ja lebedila na mäkkej podložke stála tam a ronila slzy. Škoda len, že som jej nemohla povedať, že mne je dobre...Našla som si tam aj kamošku Victorku, s ktorou sme sa keď sa sestričky nepozerali, rozprávali cez sklo. Keď som už konečne mala isť domov a spoznať celé osadenstvo mojej riadne veľkej rodiny, tak mame povedali, že mám niečo s mozgom. Teda, čo už len tí lekári vedia. Mne bolo super. Ale keďže mama nevedela dobre po bábätkovsky, tak ma začala trápiť strašnými cvikmi, ktoré som rázne a s krikom odmietala.. Vraj Vojtova metóda. HA! Myslím si, že ujo Vojta bol asi tyran, ale mamče to proste nevysvetlím. Po čase, ale začalo byť divné, že mi nožičky nefungovali ako mali a aj pravá ručička proste odmietla poslušnosť. Tak sme cvičili ešte viac. Pridali sme masáže. Keď som mala 11 mesiacov, boli sme s mamou na liečení v Dunajskej lužnej. Bola sranda, len keby so mnou stále necvičili, aj keď maminka mi stále hovorí, že je to pre moje dobro. Tam som chodila aj do vírivej vane a masérovi.. No proste dovolenka ako vyšitá. A našla som tam aj kamošov Hugina a Lucinku. Keď sme sa vrátili domov, tak som sa jeden večer, keď mi môj starší a rýchlejší braček nechcel dať cukríky rozhodla, že skúsim to plazenie, čo odo mňa všetci chceli. A čuduj sa svete išlo to... A neuveríte, mama zasa ronila slzy... No proste ani tak, ani tak s ňou :) Poriadne sa mi potom rozviazala pusinka a dorástli zúbky, čiže dnes si viem presne určiť čo chcem a čo nechcem, len neviem naučiť rodičov aby poslúchli. Potom sme absolvovali ďalší pobyt v Dunajskej ale už sa mi tam toľko nepáčilo, lebo som už vedela, koľko cvičenia ma čaká. Pani doktorka mi tam predpísala takú sedačku, v ktorej môžem konečne sedieť, lebo mám veľmi slabý chrbátik a chcela by som ako iné deti vykúkať s kočíka. Maminka s ockom uvažujú aj o delfinoterapii a doktorke Augustínovej v Egypte, ale poviem Vám, neviem síce ešte čo sú to peniaze, ale pýtajú ich strašne veľa.. Možno sa rodičom podarí pozbierať tie čudesné peniaze na tie výlety a možno sa potom konečne rozhýbu aj moje nožičky. Strašne rada by som konečne začala objavovať svet aj sama a hlavne by ma maminka nemusela stále nosiť na rukách, pretože ona ma nikam nechce pustiť, keď neviem chodiť. Teraz mám 19 mesiacov a chcem sa isť hrať s kamarátmi na piesok, alebo len tak s hračkami, ale po ležiačky to nie je ono... Snáď sa mi to raz podarí...
Ak sa nájde dobrá duša.. 6753247005/1111
